Existencia stresu sprevádza človeka od pradávna a je pre zachovanie života nesmierne dôležitá.
Pripravuje nás a pomáha nám prežiť v nepriaznivých podmienkach. Zo života nejde túto prastarú
reakciu odstrániť, a preto je potrebné sa s ňou naučiť správne pracovať. Každý pocit, emócia či
myšlienka majú svoj telesný, fyzikálny a chemický ekvivalent na úrovni aktivácie určitých centier
Stresová reakcia
Každý podnet z prostredia vyvoláva súbor telesných reakcií, ktorých cieľom je optimalizácia prežitia.
Tento súbor reakcií nazýva medicína stresovou reakciou. Je to akýsi všeobecný adaptačný systém,
ktorým živé organizmy reagujú na podnety z okolia v podstate rovnakou telesnou reakciou typu
útek/útok/zamrznutie. Na to musia časti mozgu nazývajúce sa hypotalamus a hypofýza zaznamenať
signál, ktorý mozog považuje za hrozbu a na základe toho aktivuje nadobličky, ktoré vyplavia
stresové hormóny – kortizol a adrenalín.
Kortizol a adrenalín naštartujú akútnu stresovú reakciu
Tie naštartujú akútnu stresovú reakciu, ktorá zrýchľuje tlkot srdca, ktoré jako pumpa prečerpáva krv
plnú kyslíka a glukózy do priečne pruhovaných svalov, aby sme mohli pred ohrozením rýchlejšie
utekať. Zmení sa tonus svalov, zrýchli sa dýchanie, zúžia sa zreničky, aktivuje sa imunitný systém,
pečeň, štítna žľaza a telo na chvíľu odsunie bokom procesy ako trávenie a rozmnožovanie, aby malo
energiu na už spomínaný útok alebo útek. Súčasne sa zvyšuje činnosť imunitného systému, ktorý
aktivuje zápalové procesy, aby potlačili rozvoj mikroorganizmov, zvyšuje sa krvná zrážanlivosť,
potláča sa trávenie a reprodukcia. Akonáhle sa človek dostane do bezpečia, stresové hormóny sa
prestanú vylučovať, vstrebú sa a telo sa vráti do normálneho fungovania.
Neustály tlak na výkon, rýchlosť a efektivitu, perfekcionizmus..
Tento veľmi starý mechanizmus funguje rovnako aj dnes napriek tomu, že sa už bežne nestretávame
s ohrozením života cestou predátorov, hladu, či nepriateľských kmeňov, ktoré požadujú naše
územie. Denno-denne čelíme „banálnejším“ hrozbám. Neustály tlak na výkon, rýchlosť a efektivitu,
perfekcionizmus, nedostatok spánku, stále pripojenie na online notifikácie či finančný nedostatok,
nedostatok istoty, starosti o vzťahy, problémy v zamestnaní a hypotetické starosti o bezpečie
opakovane reaktivujú sympatikový systém – aj keď my samy na vedomej úrovni tieto situácie
nevyhodnocujeme ako niečo, čo by nám mohlo ublížiť.
A vtedy sa stáva, že náš prirodzený ochranný systém sa obráti proti nám a spôsobí nám choroby „z neznámych príčin“.
Sme v stave útok-útek permanentne bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Jednoducho sme si
už zvykli na spôsob života, akým žijeme a pripadá nám normálny. Avšak, ak takto žijeme dlhšiu dobu,
zlyháva rovnováha, autoregulácia medzi sympatikovým a parasympatikovým nervovým systémom.
Vtedy už hovoríme o dlhodobom alebo chronickom strese, ktorý je sprevádzaný aj mnohými inými
telesnými, duševnými, mentálnymi, kognitívnymi, sociálnymi symptómami, ako napríklad bolesti
hlavy, závraty, tŕpnutie končatín, nespavosť, zvýšený tlak, búšenie srdca, narušené trávenie a
vyprázdňovanie, žalúdočné vredy, celková skleslosť, frustrácia, úzkosti, depresie, kožné problémy, či
rôzne iné „nevysvetliteľné“ ťažkosti. Ak je nervový systém dlhodobo zaťažovaný, môže dôjsť k stavu,
ktorý sa nazýva vyhorenie (burn-out).
